24. Taṇhāvaggo

334.

Manujassa pamattacārino, taṇhā vaḍḍhati māluvā viya;

So plavatī [plavati (sī. pī.), palavetī (ka.), uplavati (?)] hurā huraṃ, phalamicchaṃva vanasmi vānaro.

335.

Yaṃ esā sahate jammī, taṇhā loke visattikā;

Sokā tassa pavaḍḍhanti, abhivaṭṭhaṃva [abhivaḍḍhaṃva (syā.), abhivaṭṭaṃva (pī.), abhivuḍḍhaṃva (ka.)] bīraṇaṃ.

336.

Yo cetaṃ sahate jammiṃ, taṇhaṃ loke duraccayaṃ;

Sokā tamhā papatanti, udabinduva pokkharā.

337.

Taṃ vo vadāmi bhaddaṃ vo, yāvantettha samāgatā;

Taṇhāya mūlaṃ khaṇatha, usīratthova bīraṇaṃ;

Mā vo naḷaṃva sotova, māro bhañji punappunaṃ.

338.

Yathāpi mūle anupaddave daḷhe, chinnopi rukkho punareva rūhati;

Evampi taṇhānusaye anūhate, nibbattatī dukkhamidaṃ punappunaṃ.

339.

Yassa chattiṃsati sotā, manāpasavanā bhusā;

Māhā [vāhā (sī. syā. pī.)] vahanti duddiṭṭhiṃ, saṅkappā rāganissitā.

340.

Savanti sabbadhi sotā, latā uppajja [ubbhijja (sī. syā. kaṃ. pī.)] tiṭṭhati;

Tañca disvā lataṃ jātaṃ, mūlaṃ paññāya chindatha.

341.

Saritāni sinehitāni ca, somanassāni bhavanti jantuno;

Te sātasitā sukhesino, te ve jātijarūpagā narā.

342.

Tasiṇāya purakkhatā pajā, parisappanti sasova bandhito [bādhito (bahūsu)];

Saṃyojanasaṅgasattakā, dukkhamupenti punappunaṃ cirāya.

343.

Tasiṇāya purakkhatā pajā, parisappanti sasova bandhito;

Tasmā tasiṇaṃ vinodaye, ākaṅkhanta [bhikkhū ākaṅkhī (sī.), bhikkhu ākaṅkhaṃ (syā.)] virāgamattano.

344.

Yo nibbanatho vanādhimutto, vanamutto vanameva dhāvati;

Taṃ puggalametha passatha, mutto bandhanameva dhāvati.

345.

Na taṃ daḷhaṃ bandhanamāhu dhīrā, yadāyasaṃ dārujapabbajañca [dārūjaṃ babbajañca (sī. pī.)];

Sārattarattā maṇikuṇḍalesu, puttesu dāresu ca yā apekkhā.

346.

Etaṃ daḷhaṃ bandhanamāhu dhīrā, ohārinaṃ sithilaṃ duppamuñcaṃ;

Etampi chetvāna paribbajanti, anapekkhino kāmasukhaṃ pahāya.

347.

Ye rāgarattānupatanti sotaṃ, sayaṃkataṃ makkaṭakova jālaṃ;

Etampi chetvāna vajanti dhīrā, anapekkhino sabbadukkhaṃ pahāya.

348.

Muñca pure muñca pacchato, majjhe muñca bhavassa pāragū;

Sabbattha vimuttamānaso, na punaṃ jātijaraṃ upehisi.

349.

Vitakkamathitassa jantuno, tibbarāgassa subhānupassino;

Bhiyyo taṇhā pavaḍḍhati, esa kho daḷhaṃ [esa gāḷhaṃ (ka.)] karoti bandhanaṃ.

350.

Vitakkūpasame ca [vitakkūpasameva (ka.)] yo rato, asubhaṃ bhāvayate sadā sato;

Esa [eso (?)] kho byanti kāhiti, esa [eso (?)] checchati mārabandhanaṃ.

351.

Niṭṭhaṅgato asantāsī, vītataṇho anaṅgaṇo;

Acchindi bhavasallāni, antimoyaṃ samussayo.

352.

Vītataṇho anādāno, niruttipadakovido;

Akkharānaṃ sannipātaṃ, jaññā pubbāparāni ca;

Sa ve ‘‘antimasārīro, mahāpañño mahāpuriso’’ti vuccati.

353.

Sabbābhibhū sabbavidūhamasmi, sabbesu dhammesu anūpalitto;

Sabbañjaho taṇhakkhaye vimutto, sayaṃ abhiññāya kamuddiseyyaṃ.

354.

Sabbadānaṃ dhammadānaṃ jināti, sabbarasaṃ dhammaraso jināti;

Sabbaratiṃ dhammarati jināti, taṇhakkhayo sabbadukkhaṃ jināti.

355.

Hananti bhogā dummedhaṃ, no ca pāragavesino;

Bhogataṇhāya dummedho, hanti aññeva attanaṃ.

356.

Tiṇadosāni khettāni, rāgadosā ayaṃ pajā;

Tasmā hi vītarāgesu, dinnaṃ hoti mahapphalaṃ.

357.

Tiṇadosāni khettāni, dosadosā ayaṃ pajā;

Tasmā hi vītadosesu, dinnaṃ hoti mahapphalaṃ.

358.

Tiṇadosāni khettāni, mohadosā ayaṃ pajā;

Tasmā hi vītamohesu, dinnaṃ hoti mahapphalaṃ.



我来为您翻译这段巴利文法句经的第24章"爱欲品"：
24\ 爱欲品
334
对于放逸生活的人，欲望如藤蔓般增长；
他如林中猴子求果实，辗转流转不止息。
335
若为此卑劣的爱欲，此世间执着所征服；
忧愁如雨后的茅草，日益增长不停息。
336
若能降服此卑劣的，难以超越的世间欲；
忧愁如莲叶上水珠，自然滴落不沾身。
337
我对你们说，愿你们安好，凡在此聚集的人们；
挖掘爱欲之根本，如拔茅草寻香根；
勿让魔罗反复折断你们，如折断河中芦苇。
338
譬如树根未受损且坚固，树干虽断仍会重生；
如是爱欲潜伏未除尽，此苦便会一再生起。
339
若人有三十六种暴流，奔向欢愉之境界；
邪见之念随欲流转，依附贪欲起恶念。
340
欲流遍处奔涌不息，欲藤生长立地而起；
若见此藤已然生长，当以智慧斩断其根。
341
众生贪爱诸多欢愉，沉溺享受寻求快乐；
执着安逸追求欢乐，此等之人终归生死。
342
为渴爱驱使的众生，如被捕获的兔子般窜动；
为结缚系缚所束缚，长久反复遭受痛苦。
343
为渴爱驱使的众生，如被捕获的兔子般窜动；
是故若欲求离欲者，当除渴爱得解脱。
344
离开丛林而爱乐丛林，从林解脱又奔向丛林；
且看此人多么可叹，已得解脱又奔向束缚。
345
智者说此非坚固束缚，铁索木枷及草绳；
对珠宝装饰的深深贪着，对妻儿的系念眷恋。
346
智者说此为坚固束缚，向下牵引松弛难解；
断此束缚而出家修行，无所眷恋舍离欲乐。
347
随贪欲流的人们，如蜘蛛困于自织之网；
智者断此诸缚而行，无所眷恋远离诸苦。
348
舍过去、舍未来、舍现在，超越生死到彼岸；
心意完全得解脱，不再经历生与老。
349
为妄想所扰的众生，具强烈贪欲见美好；
爱欲更加增长茂盛，此实造作坚固束缚。
350
喜乐寂静诸妄想，常念修习不净观；
必将灭尽诸烦恼，必将断除魔罗缚。
351
已达目标无所畏，离欲无垢无污染；
拔除生存之毒箭，此为最后之形体。
352
离欲无所执着者，通达词句之真谛；
知晓文字之组合，及其前后之关联；
是谓最后身之人，大智大慧大丈夫。
353
我已降伏一切，了知一切，于诸法中无所染；
舍离一切，因爱尽而解脱，自己证知何需师。
354
法施胜过一切施，法味胜过一切味；
法乐胜过一切乐，爱尽胜过一切苦。
355
财富毁灭愚痴人，非求度彼岸之人；
愚人为财富爱欲，反害自己如害他。
356
杂草为田地之害，贪欲为众生之害；
是故供养离贪者，必得丰硕之果报。
357
杂草为田地之害，瞋恚为众生之害；
是故供养离瞋者，必得丰硕之果报。
358
杂草为田地之害，愚痴为众生之害；
是故供养离痴者，必得丰硕之果报。

359.

(Tiṇadosāni khettāni, icchādosā ayaṃ pajā;

Tasmā hi vigaticchesu, dinnaṃ hoti mahapphalaṃ.) [( ) videsapotthakesu natthi, aṭṭhakathāyampi na dissati]

Tiṇadosāni khettāni, taṇhādosā ayaṃ pajā;

Tasmā hi vītataṇhesu, dinnaṃ hoti mahapphalaṃ.

Taṇhāvaggo catuvīsatimo niṭṭhito.

359
杂草为田地之害，贪爱为众生之害；
是故供养离贪者，必得丰硕之果报。
【第二十四爱欲品终】
注：括号中的第一个偈颂在部分版本和注释书中未见，故不译。这里只译正文部分。这个偈颂采用了与前几个偈颂相同的对仗结构，保持了巴利原文的韵律特点。


